VIANOČNÁ KVAPKA KRVI. V stredu 4. decembra 2024.

BITKA PRI LAMAČI 1866. A povesť o rakúskom vojakovi pri račianskej studničke.

 Dňa 22. júla 2023 si pripomíname 157. výročie bitky pri Lamači, ktorá bola záverečnou bitkou prusko-rakúskej vojny z roku 1866 medzi Rakúskym cisárstvom a Pruským kráľovstvom. Napriek tomu, že rakúske vojsko pred Lamačom zastavilo pruské sily, udalosť sa dotkla v podstate celej oblasti Malých Karpát od Bratislavy, cez Raču, Svätý Jur, Pezinok, Modru až po Trnavu, kde sa rakúska armáda pripravovala na obranu Bratislavy.

Obrázok 1: Rakúski strelci počas historickej rekonštrukcie bitky pri Lamači 08.10.2016.

Zdroj: TASR.

Podstatná pre oblasť Malých Karpát je pritom skutočnosť, že pruská armáda nachádzajúca sa na severných svahoch Malých Karpát sa mohla kdekoľvek na tomto úseku pokúsiť prekročiť Malé Karpaty mimo hlavného smeru postupu cez Lamač a pokúsiť sa tak obranu Bratislavy pri Lamači obísť (dnes už vieme, že pre nedostatok času nariadil pruský generálmajor Bosse obísť lamačskú obranu cez vrch Kamzík).

Okrem faktov hovoria o týchto udalostiach aj dnes už sčasti pozabudnuté povesti. Jednu z račianskych povestí pod názvom „Z roku 1866“ zachytil aj učiteľ račianskej nemeckej evanjelickej ľudovej školy Karl Heider v ručne písanej knihe Povesti z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg), ktoré so svojimi žiakmi zozbieral a spísal v roku 1934. Kniha je dnes uložená v Archíve mesta Bratislavy:

 

Z roku 1866

V roku 1866 prišiel v máji silný mráz. Vinohrady na „dolnom konci“ celkom zmrzli.

Potom vypukla vojna medzi Rakúskom a Pruskom a na poliach a v lesoch bolo mnoho vojakov. Vojna trvala dva mesiace.

Nejaký čas po konci vojny sa Jakub Veselský stretol vo vinohrade s cudzím mužom, ktorý sa ho spýtal, kde vedie tá cesta dole z kopca za dedinou. Veselský ho odprevadil a odviedol ho na hradskú cestu, ktorá priamo pod poslednými domami odbáča doľava. Muži na ňu vykročili a pokračovali k miestu, kde sa cesta stáča v zákrute. Na tomto mieste bola v tých časoch vyschnutá studnička (prameň). Cudzinec k nej priskočil, vytiahol zo steny kameň a vybral spoza muriva ťažký mešec s peniazmi. „Počas vojny,“ povedal svojmu prekvapenému sprievodcovi „sme cez tieto vinohrady mašírovali a tento mešec som si tu schoval. Teraz je vojna preč a tak som sa vrátil po peniaze.“ Tým sa rozlúčil a nikto už o ňom nikdy viac nič nepočul.

Môj starý otec zdôraznil, že tento príbeh je pravdivý. Mal 5 rokov v čase, keď sa stal, a často ho počul rozprávať.

Môj starý otec sa volá Stefan Ruckriegl (72 rokov), Račištorf 64.

Aranka Ruckriegl, 6. ročník

 

Aus dem Jahre 1866.

Im Jahre 1866 fiel im Mai ein großer Reif. Die Weingärten in der „Unteren Lage“ sind ganz erfroren.

Dann brach der Krieg zwischen Österreich und Preußen aus und man sah in Feldern und Wäldern viele Soldaten. Der Krieg dauerte nur zwei Monate.

Einige Zeit nach Kriegsschluß traf ein fremder Mann mit den Jakob Weselsky in den Weingärten zusammen und fragte ihn, wo hinter dem Dorfe ein Weg bergab führte. Der Weselsky begleitete ihn und führte ihn bis zum „Zwinger“ – Wege, der gleich hinter den letzten Häusern links abzweigt. Die Männer schritten auf ihm dahin und gelangten zu der Stelle, wo der Weg ein Knie biegt. Dort war zu jener Zeit ein ausgetrocknetes Brünnlein. Der Fremde sprang hinein, riß einen Stein aus der Wand und zog einen schweren Beutel mit Geld hinter dem Mauerwerk hervor. „Während des Krieges,“ erzählte er seinen verwunderten Begleiter „sind wir durch diese Weingärten maschiert und diese Beutel hab´ ich mir hier versteckt. Jetzt ist der Krieg vorbei und da bin ich um das Geld hergekommen.“ Damit verabschiedete er sich und man hat nie mehr etwas von ihm gehört. –

Mein Großvater behauptet, daß diese Geschichte wahr ist. Er war 5 Jahre alt als sie

geschah und hat sie oft erzählen hören.

Mein Großvater heißt Stefan Ruckriegl (72 Jahre) Ratzersf. 64.

Aranka Ruckriegl, 6 Schj.

Obrázok 2: Povesť Z roku 1866, ktorú zachytil v roku 1934 učiteľ Karl Heider so svojimi žiakmi v knihe Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg). Kniha je napísaná úhľadným kurentom (ľudovým názvom „písaný švabach“) a dnes je uložená v Archíve mesta Bratislavy.

Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 4 [2 strany obsahujúce povesť Z roku 1866 (Aus dem Jahre 1866) – súčasť Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg)].

Obrázok 3: Učiteľ Karl Heider s triedou v račianskej nemeckej škole.

Povesť Z roku 1866 prerozprávala podľa spomienok svojho starého otca Stefana Ruckriegla žiačka Aranka Ruckrieglová (tretí rad, prvá sprava). Fotografia s popisom pochádza z ďalšej knihy, ktorú učiteľ Karl Heider so svojimi žiakmi napísal – Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf). V nej po povestiach zachytili aj račianske piesne a básne. Kniha je dnes taktiež uložená v Archíve mesta Bratislavy

Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 (fotografia račianskeho učiteľa Karla Heidera so žiakmi, rok 1934).

Obrázok 4: Bohato ilustrovaná kniha Piesne a verše z Rače – zozbieral a ilustroval v spolupráci so svojimi žiakmi Karl Heider, učiteľ Evanjelickej nemeckej ľudovej školy, Račištorf 1934.

Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 [úvodná ilustrovaná strana knihy Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf)].

Prechádzala Račou rakúska cisársko-kráľovská armáda?

Základom legiend a povestí je v zásade vždy reálna udalosť. Skutočnosť, že táto povesť naozaj vychádza z reálnych udalostí, potvrdzuje dnes už takmer neznámy fakt, že v Rači boli v roku 1866 naozaj rozmiestnené rakúske vojská. Jeden z najpodrobnejších opisov šírky rakúskej obrany zverejnil 22.07.1891 na 25. výročie Bitky pri Lamači vtedajší bratislavský denník Westungarischer Grenzbote - Západouhorský pohraničný hlásnik (preklad bol kvôli prehľadnosti na niektorých miestach skrátený):

Zo strany rakúskych síl boli tri obce – Záhorská Bystrica, Lamač a Dúbravka obsadené tromi brigádami, a síce – Henriquezovou brigádou (tzv. čiernožltá brigáda), ďalej brigádou plukovníka Thoma, a brigádou plukovníka Mondela. Ako záloha boli pripravené brigády princa Würtenberského a Mondela. Pri Dúbravke obsadilo pozíciu delostrelectvo s 82 delami. Dňa 19. júla boli videné prvé pruské predvoje v Malackách a v Moravskom Svätom Jáne.

Na Železnú studničku bol podľa rozkazu plukovníka Mondela odvelený 9. strelecký prápor. Tento bol prostredníctvom hliadok v spojení z jednej strany s 12. streleckým práporom, ktorý obsadil les severovýchodne nad Lamačom, z druhej strany s hulánskym plukom grófa Mensdorffa nachádzajúcom sa pri Račišdorfe.

Strelecký prápor na Železnej studničke bol ďalej na základe rozkazu plukovníka baróna Schütta posilnený 1. belgickým práporom a 2. prápor tohto pluku bol odoslaný na vrch Kamzík. Nato obdržal plukovník von Peters od poľného podmaršála grófa Thuna rozkaz, aby dva jemu podriadené strelecké prápory nachádzajúce sa medzi Račou a Svätým Jurom sledovali cestu smerom do Mariánky a na Pajštún, a v prípade, ak by sa nepriateľ pokúsil hory prekročiť, zaútočiť na neho z boku, k čomu mal byť súčinný hulánsky pluk generála Mensdorffa.

Tieto dva strelecké prápory nachádzajúce sa medzi Račou a Svätým Jurom sú ďalej identifikované ako 2. strelecký prápor umiestnený bližšie k Svätému Juru, 20. strelecký prápor umiestnený do priestoru Rače a do priestoru Rače je lokalizovaný aj 57. mecklenburský pluk. Práve 20. strelecký prápor a 57. mecklenburský pluk nakoniec vyrazili pod vedením generálmajora von Würtemberga z Rače smerom do Marianky s cieľom spojiť sa s brigádou plukovníka Schütta a brigádou plukovníka Mondela.

Obrázok 5: Západouhorský pohraničný hlásnik (Westungarischer Grenzbote) vo vydaní zo dňa 22.07.1891, ktorý pri príležitosti 25. výročia Bitky pri Lamači spomenul aj spomienkové podujatia každoročne organizované bratislavskými spolkami vojenských vyslúžilcov.

Zdroj: Westungarischer Grenzbote, 22.07.1891, strana 3.

Na opačnej strane stáli pruské sily tvorené v prvej línii pruským armádnym zborom, ktorému velil generál Eduard von Franczecsky (písané aj Fransecky) (DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, strana 668). Tento zbor bol tvorený 8. divíziou pochodujúcou v smere hlavného postupu Záhorská Bystrica a Lamač a 7. divíziou nachádzajúcou sa v Stupave. Možno povedať, že Stupava musela pruskej armáde pred pokusom o prekročenie Malých Karpát poskytovať veľmi výhodnú pozíciu – presun mohol pokračovať rôzne v smere cez Záhorskú Bystricu, Marianku alebo Borinku.

Obrázok 6: Približné rozmiestnenie rakúskych a pruských síl 22. júla 1866 s naznačenými smermi presunu a miestami stretov.

Zdroj: Westungarischer Grenzbote, 22.07. 1891, vyznačenie autor.

Bitka pri Lamači. Hra o čas a prechod Malých Karpát cez Kamzík.

Bitka pri Lamači začala ráno dňa 22. júla 1866 o 7:00. Ako už bolo spomenuté, hlavná rakúska obranná línia sa nachádzala v priestore Lamača, kde sa rakúska línia z ľavej strany opierala o svahy Devínskej Kobyly a z pravej strany o vrch Hrubý Pleš. Zo strany pruských síl taktiež hrozilo, že sa pokúsia rakúsku obranu prechodom cez Malé Karpaty obísť, nebolo však zrejmé, na ktorom mieste.

Do priebehu udalostí však významne vstúpili prebiehajúce mierové rokovania v Mikulove, ktorých prvým výsledkom bol pokoj zbraní dohodnutý predbežne na päť dní od 22. júla 1866 od 12:00 (po pokoji zbraní nasledovalo aj Mikulovské prímerie od 26. júla 1866). Práve pokoj zbraní, ktorý mal začať už 22. júla 1866 o 12:00, zrejme najviac ovplyvnil to, že pruská armáda si ako miesto prechodu cez Malé Karpaty vybrala nakoniec okolie vrchu Kamzík, ktoré bolo výrazne bližšie rakúskej obrane pri Lamači. Vzdialenejšie horské priechody (napríklad Mariánka – Rača) nebolo z časových dôvodov pre blížiace sa prímerie možné využiť. Rača, Svätý Jur a ďalšie obce na južných svahoch Malých Karpát tak boli od priamych bojových operácií ušetrené.

Samotný útok začali pruské oddiely o siedmej hodine ráno. Smeroval čelne priamo na Lamač, aby viazal rakúske sily, kým pruská brigáda pod velením generála Bosseho tiahla smerom k vrcholu Kamzíka, aby sa dostala do tyla rakúskych vojsk pri Lamači (DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, strana 669).

Obrázok 7: Historická rekonštrukcia bitky pri Lamači 08.10.2016.

Zdroj: TASR.

Vrch Kamzíka dosiahli pruskí vojaci približne o jedenástej hodine, kde nasledoval boj s rakúskymi vojakmi až do 12:00. Pri boji na Kamzíku utrpeli rakúski vojaci straty, ale v obrane vydržali. Pri Lamači medzitým pruská armáda obnovila útok na rakúske línie, tieto sa ale taktiež ubránili. Prímerie začalo platiť o 12:00 a bolo nasledované záchranou a transportom ranených do bratislavských vojenských nemocníc, ako sa zmieňujú Bratislavské noviny (Preßburger Zeitung) vo vydaní zo dňa 23.07.1866, teda len jeden deň po samotnej bitke pri Lamači. V rovnakom čísle ohlásila Stála mestská ústredná rada aj informáciu o prijatom päťdňovom pokoji zbraní.

Obrázok 8: Oznámenie o pokoji zbraní:

Na základe dosiahnutej dohody medzi cisárskymi a kráľovskými rakúskymi a kráľovskými pruskými silami vstupuje do platnosti päťdňový pokoj zbraní; čo je (týmto) vyhlásené pre upokojenie občanov, Bratislava, 22. júla 1866, Stála mestská ústredná rada.

Laut einer erhaltenen Verständigung ist zwischen den k. k. österreichischen und k. preußischen Truppen eine fünftägige Waffenruhe eingetreten; was zur Beruhigung der Bürgerschaft hiermit verlautbart wir, Preßburg, den 22. Juli 1866, Das städt. permanente Zentral Comité.

Zdroj: Preßburger Zeitung, 23.07.1866, strana 2.

Obrázok 9: Bitku pri Lamači do dnešného dňa pripomína pamätník v lese nad Lamačom neďaleko vrchu Klanec. O pamätník a jeho okolie sa desiatky rokov vzorne stará Miestna odbočka č. 18 Lamač Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR.

Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.

Obrázok 10: Pád stromu, ktorý bol následkom prudkého vetra októbri 2020, poškodil Pamätník bitky pri Lamači. Opravu okamžite zabezpečili lamačskí vyslúžilci.

Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.

Obrázok 11: Oprava pamätníku Bitky pri Lamači lamačskými vyslúžilcami.

Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.

Obrázok 12: Výsledok opráv - popri oprave pamätníka zabezpečili lamačskí vyslúžilci taktiež vyčistenie a osadenie pamätnej tabule.

Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.

Kto bol vojak z račianskej povesti?

Skúsme sa vo svetle faktov týkajúcich sa Bitky pri Lamači vrátiť k povesti o vojakovi pri račianskej studničke tak, ako ju so svojimi žiakmi zaznamenal učiteľ evanjelickej nemeckej ľudovej školy Karl Heider v roku 1934. Povesť z roku 1866 má reálny základ, pretože počas prusko-rakúskej vojny sa rakúska armáda v Rači nachádzala. Ak by sme sa pridŕžali zistených informácií, mohol byť vojak z povesti príslušník jazdeckého hulánskeho pluku grófa Mensdorffa, 20. streleckého práporu alebo 57. mecklenburského pluku, ktorých úlohou bolo chrániť priechody cez Malé Karpaty a v okamihu, keď už bude jasné, kde k priechodu pruských síl dôjde, vydať sa týmto smerom a posilniť obranu na tomto mieste. Voľným pokračovaním takejto úvahy by sme došli najskôr k tomu, že mešec s peniazmi si v račianskej vyschnutej studničke vojak skryl práve v blízkom očakávaní bojového stretnutia s protivníkom v nadväznosti na rozkaz pohnúť sa z Rače v smere do okolia Kamzíka. Takýto výklad by asi najbližšie zodpovedal tomu, o čom rozpráva aj zachytená povesť.

Obrázok 13: Rakúska pechota (strelci).

Zdroj: uniformology.com

Záver

Obdobie a udalosti prusko-rakúskej vojny sú v račianskych dejinách dnes takmer neznáme. Vo všeobecnosti môžeme vojensko-historické udalosti týkajúce sa Rače z hľadiska toho, ako sú dnes zdokumentované, rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane sú to udalosti, ktoré sú pomerne známe a dobre zdokumentované. Do tejto prvej skupiny patria napríklad udalosti z obdobia meruôsmych rokov (1848-1849), nepriamo cez obete a následky aj obdobie prvej svetovej vojny (1914-1918) a zdokumentované je aj obdobie druhej svetovej vojny (1939-1945).

Do druhej skupiny patria udalosti takmer neznáme – obdobie protitureckých vojen (1526-1699), obdobie protihabsburských povstaní (1604-1711), obdobie napoleonských vojen (1803-1815), alebo obdobie prusko-rakúskej vojny (1866). Tieto udalosti formovali naše miestne i širšie bratislavské dejiny rovnako, a preto bude snahou Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR venovať týmto udalostiam v ďalšom období taktiež náležitú pozornosť.

 

Mgr. Herman Krampl

Tajomník Zväzu
Zväz vyslúžilých vojakov generála
Milana Rastislava Štefánika SR

 

ZDROJE:

Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 4 [2 strany obsahujúce povesť Z roku 1866 (Aus dem Jahre 1866) – súčasť Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg)]

Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 (fotografia račianskeho učiteľa Karla Heidera so žiakmi, rok 1934)

Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 [úvodná ilustrovaná strana knihy Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf)]

DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, rok vydania 2017, vydavateľstvo Perfekt, a. s. ISBN 978-80-8046-864-4

Západouhorský pohraničný hlásnik (Westungarischer Grenzbote) zo dňa 22.07.1891, strana 3

Bratislavské noviny (Preßburger Zeitung), zo dňa 23.07.1866, strana 2

Miestna odbočka č. 18 Lamač Zväzu vyslúžilých vojakov generála M. R. Štefánika SR

Ležia pri dome smútku padlí vojaci?

Podľa dávnych svedectiev priestor na račianskom cintoríne pred domom smútku ukrýva tajomstvo – pochovaných nemeckých a maďarských vojakov, ktorí padli v roku 1945 počas bojov v Rači a v širšom okolí. Rekonštrukcia chodníku na račianskom cintoríne prináša možnosť preskúmať tieto otázky. Podarí sa padlých vojakov nájsť a dôstojne uložiť na miesto posledného odpočinku?

Rekonštrukcia chodníku

V uplynulých dňoch prijal Zväz vyslúžilých vojakov informáciu o prebiehajúcej rekonštrukcii chodníka pred domom smútku na račianskom cintoríne. Cieľom rekonštrukcie je nahradiť pôvodný povrch novým. S tým súvisí odstránenie pôvodného asfaltového povrchu a približne polmetrovej vrstvy zeminy. To umožňuje vykonať prieskum priamo na mieste a v prípade nálezu padlých vojakov bude možné ich dôstojne pochovať.

MÁJOVÁ KVAPKA KRVI. V piatok 6. mája 2022.

PREßBURGER ZEITUNG 1878. Posvätenie najstaršej zástavy vyslúžilých vojakov.

Dňa 9. júna 1878 (nedeľa) bola na Svätodušné sviatky (Letnice) posvätená prvá a najstaršia zástava (na obrázku) I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov arcikniežaťa Jozefa, jedného z predchodcov dnešného Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR. Nasledujúci článok bol zverejnený v Bratislavských novinách (Preßburger Zeitung) v utorok 11. júna 1878 (ročník 114, číslo 133) a je venovaný práve opisu tejto udalosti (prekladateľ).

I. SVETOVÁ VOJNA. Ôsmi Račania neuvedení na Pomníku.

Vo Vojenskom historickom archíve Praha sme objavili ďalších 8 Račanov, ktorí sa nevrátili z bojísk I. svetovej vojny.

Dňa 11.11. si každoročne pripomíname výročie ukončenia I. svetovej vojny. Tento rok si tak pripomíname už 103 rokov od skončenia tohto do tej doby najväčšieho konfliktu v ľudských dejinách.

Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR (ZVV) začal v roku 2021 pracovať na kompletnom zozname Račanov, ktorí zahynuli počas vojnových konfliktov a služby v armáde v rokoch 1914 – 1993 s cieľom zhromaždiť čo najviac informácií o našich padlých spoluobčanoch. Bolo málo známym faktom (aj keď sa z času na čas takéto informácie vyskytli), že existujúce zoznamy padlých Račanov nie sú kompletné.

Foto: Rakúsko-uhorskí vojaci stavajú počas gorlickej ofenzívy most cez dnešnú hraničnú rieku Dunajec.
Most bol podľa zápisu na rube fotografie vybudovaný za 2 hodiny.
Začiatok mája 1915. (Zdroj: Archív ZVV)

Futbalista Jozef Thurzo padol na ďalekom Kaukaze

Z čriepkov minulosti poskladaný príbeh račianskeho futbalistu, športového nadšenca a vojaka, ktorý padol počas druhej svetovej vojny na ďalekom Kaukaze.

Jozef Thurzo sa narodil 25.08.1913 v Turčianskom Svätom Martine do rodiny pochádzajúcej z neďalekých Vrútok.

Futbal, stolný tenis

Nie je zrejmé, kedy sa rodina presťahovala do Račištorfu. Avšak už v sezóne 1928/1929, kedy ŠK Račištorf hral Majstrovstvá Západoslovenskej župy a bol nasadený do majstrovskej súťaže Slovenského futbalového zväzu, sa Jozef Thurzo spomína ako hráč prvého družstva. Ako je uvedené, družstvo ŠK Račištorf vtedy tvorili: Vojtech Polakovič, Štefan Beneš, František Kovačovič, Štefan Korček, Ján Tietz, Vojtech Ivičič, Viliam Lopašovský, František Hauskrecht, Gustáv Dóza, Gašpar Salay a Jozef Thurzo. Pozornosť si určite zaslúži fakt, že v tejto sezóne mal ešte len 15 rokov. Fotografia na table ŠK Račištorf z rokov 1925-1935 prezrádza, že za ŠK Račištorf hral aj v ďalších rokoch, a to pravdepodobne až do roku 1935. Vtedy sa spomína ešte v inej súvislosti, a to ako jeden zo zakladateľov stolného tenisu v Rači (Edo Brychta, bratia Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Jozef Thurzo) v roku 1935. V tomto roku sa začal hrať v bývalom hostinci Raj na dnešnej Detvianskej ulici. Následne narukoval ako 22-ročný do Československej armády, a to 01.10.1935.

1. Jozef Thurzo, futbalista ŠK Račištorf

Zdroj: Tablo ŠK Račištorf 1925 – 1935

VOJENSKO-HISTORICKÉ MÚZEUM ZVV na TV BRATISLAVA

VOJENSKO-HISTORICKÉ MÚZEUM ZVV
na TV BRATISLAVA

VOJENSKO-HISTORICKÉ MÚZEUM ZVV V RAČI

Prvá prehliadka modernizovanej Pamätnej siene ZVV

 

Dňa 30. júna 2021 sa pri príležitosti 145. výročia založenia spolku vyslúžilých vojakov a pri príležitosti ukončenia modernizácie Pamätnej siene ZVV uskutočnilo za účasti starostu Mestskej časti Bratislava – Rača Mgr. Michala Drotována, zástupcu starostu Ing. Róberta Pajdlhausera, predsedníčky kultúrnej komisie miestneho zastupiteľstva Mgr. Moniky Luknárovej, predsedníčky Račianskeho muzeálneho spolku PhDr. Jany Maníkovej a členov Račianskeho muzeálneho spolku, otvorenie expozície vojensko-historického múzea – Pamätnej siene Zväzu vyslúžilých vojakov spojené s prvou prehliadkou Pamätnej siene ZVV po jej modernizácii.

UNIKÁTNA UNIFORMA veterána c. k. armády

V roku 2021 si Zväz vyslúžilých vojakov pripomína 145. výročie svojho vzniku v roku 1876. Toto významné výročie sa členovia ZVV rozhodli uctiť si nielen modernizáciou, ale aj rozšírením a doplnením vojensko-historickej expozície Pamätnej siene ZVV v Rači. V tejto súvislosti sme sa pri rozšírení a doplnení expozície zamerali práve na obdobie zakladateľov spolku – veteránov prusko-rakúskej vojny a obdobie konca 19. storočia.