Obrázok 1: Rakúski strelci počas historickej rekonštrukcie bitky pri Lamači 08.10.2016.
Zdroj: TASR.
Podstatná pre oblasť Malých Karpát je pritom skutočnosť, že pruská armáda nachádzajúca sa na severných svahoch Malých Karpát sa mohla kdekoľvek na tomto úseku pokúsiť prekročiť Malé Karpaty mimo hlavného smeru postupu cez Lamač a pokúsiť sa tak obranu Bratislavy pri Lamači obísť (dnes už vieme, že pre nedostatok času nariadil pruský generálmajor Bosse obísť lamačskú obranu cez vrch Kamzík).
Okrem faktov hovoria o týchto udalostiach aj dnes už sčasti pozabudnuté povesti. Jednu z račianskych povestí pod názvom „Z roku 1866“ zachytil aj učiteľ račianskej nemeckej evanjelickej ľudovej školy Karl Heider v ručne písanej knihe Povesti z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg), ktoré so svojimi žiakmi zozbieral a spísal v roku 1934. Kniha je dnes uložená v Archíve mesta Bratislavy:
Z roku 1866
V roku 1866 prišiel v máji silný mráz. Vinohrady na „dolnom konci“ celkom zmrzli.
Potom vypukla vojna medzi Rakúskom a Pruskom a na poliach a v lesoch bolo mnoho vojakov. Vojna trvala dva mesiace.
Nejaký čas po konci vojny sa Jakub Veselský stretol vo vinohrade s cudzím mužom, ktorý sa ho spýtal, kde vedie tá cesta dole z kopca za dedinou. Veselský ho odprevadil a odviedol ho na hradskú cestu, ktorá priamo pod poslednými domami odbáča doľava. Muži na ňu vykročili a pokračovali k miestu, kde sa cesta stáča v zákrute. Na tomto mieste bola v tých časoch vyschnutá studnička (prameň). Cudzinec k nej priskočil, vytiahol zo steny kameň a vybral spoza muriva ťažký mešec s peniazmi. „Počas vojny,“ povedal svojmu prekvapenému sprievodcovi „sme cez tieto vinohrady mašírovali a tento mešec som si tu schoval. Teraz je vojna preč a tak som sa vrátil po peniaze.“ Tým sa rozlúčil a nikto už o ňom nikdy viac nič nepočul.
Môj starý otec zdôraznil, že tento príbeh je pravdivý. Mal 5 rokov v čase, keď sa stal, a často ho počul rozprávať.
Môj starý otec sa volá Stefan Ruckriegl (72 rokov), Račištorf 64.
Aranka Ruckriegl, 6. ročník
Aus dem Jahre 1866.
Im Jahre 1866 fiel im Mai ein großer Reif. Die Weingärten in der „Unteren Lage“ sind ganz erfroren.
Dann brach der Krieg zwischen Österreich und Preußen aus und man sah in Feldern und Wäldern viele Soldaten. Der Krieg dauerte nur zwei Monate.
Einige Zeit nach Kriegsschluß traf ein fremder Mann mit den Jakob Weselsky in den Weingärten zusammen und fragte ihn, wo hinter dem Dorfe ein Weg bergab führte. Der Weselsky begleitete ihn und führte ihn bis zum „Zwinger“ – Wege, der gleich hinter den letzten Häusern links abzweigt. Die Männer schritten auf ihm dahin und gelangten zu der Stelle, wo der Weg ein Knie biegt. Dort war zu jener Zeit ein ausgetrocknetes Brünnlein. Der Fremde sprang hinein, riß einen Stein aus der Wand und zog einen schweren Beutel mit Geld hinter dem Mauerwerk hervor. „Während des Krieges,“ erzählte er seinen verwunderten Begleiter „sind wir durch diese Weingärten maschiert und diese Beutel hab´ ich mir hier versteckt. Jetzt ist der Krieg vorbei und da bin ich um das Geld hergekommen.“ Damit verabschiedete er sich und man hat nie mehr etwas von ihm gehört. –
Mein Großvater behauptet, daß diese Geschichte wahr ist. Er war 5 Jahre alt als sie
geschah und hat sie oft erzählen hören.
Mein Großvater heißt Stefan Ruckriegl (72 Jahre) Ratzersf. 64.
Aranka Ruckriegl, 6 Schj.
Obrázok 2: Povesť Z roku 1866, ktorú zachytil v roku 1934 učiteľ Karl Heider so svojimi žiakmi v knihe Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg). Kniha je napísaná úhľadným kurentom (ľudovým názvom „písaný švabach“) a dnes je uložená v Archíve mesta Bratislavy.
Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 4 [2 strany obsahujúce povesť Z roku 1866 (Aus dem Jahre 1866) – súčasť Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg)].
Obrázok 3: Učiteľ Karl Heider s triedou v račianskej nemeckej škole.
Povesť Z roku 1866 prerozprávala podľa spomienok svojho starého otca Stefana Ruckriegla žiačka Aranka Ruckrieglová (tretí rad, prvá sprava). Fotografia s popisom pochádza z ďalšej knihy, ktorú učiteľ Karl Heider so svojimi žiakmi napísal – Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf). V nej po povestiach zachytili aj račianske piesne a básne. Kniha je dnes taktiež uložená v Archíve mesta Bratislavy
Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 (fotografia račianskeho učiteľa Karla Heidera so žiakmi, rok 1934).
Obrázok 4: Bohato ilustrovaná kniha Piesne a verše z Rače – zozbieral a ilustroval v spolupráci so svojimi žiakmi Karl Heider, učiteľ Evanjelickej nemeckej ľudovej školy, Račištorf 1934.
Zdroj: Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 [úvodná ilustrovaná strana knihy Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf)].
Prechádzala Račou rakúska cisársko-kráľovská armáda?
Základom legiend a povestí je v zásade vždy reálna udalosť. Skutočnosť, že táto povesť naozaj vychádza z reálnych udalostí, potvrdzuje dnes už takmer neznámy fakt, že v Rači boli v roku 1866 naozaj rozmiestnené rakúske vojská. Jeden z najpodrobnejších opisov šírky rakúskej obrany zverejnil 22.07.1891 na 25. výročie Bitky pri Lamači vtedajší bratislavský denník Westungarischer Grenzbote - Západouhorský pohraničný hlásnik (preklad bol kvôli prehľadnosti na niektorých miestach skrátený):
Zo strany rakúskych síl boli tri obce – Záhorská Bystrica, Lamač a Dúbravka obsadené tromi brigádami, a síce – Henriquezovou brigádou (tzv. čiernožltá brigáda), ďalej brigádou plukovníka Thoma, a brigádou plukovníka Mondela. Ako záloha boli pripravené brigády princa Würtenberského a Mondela. Pri Dúbravke obsadilo pozíciu delostrelectvo s 82 delami. Dňa 19. júla boli videné prvé pruské predvoje v Malackách a v Moravskom Svätom Jáne.
Na Železnú studničku bol podľa rozkazu plukovníka Mondela odvelený 9. strelecký prápor. Tento bol prostredníctvom hliadok v spojení z jednej strany s 12. streleckým práporom, ktorý obsadil les severovýchodne nad Lamačom, z druhej strany s hulánskym plukom grófa Mensdorffa nachádzajúcom sa pri Račišdorfe.
Strelecký prápor na Železnej studničke bol ďalej na základe rozkazu plukovníka baróna Schütta posilnený 1. belgickým práporom a 2. prápor tohto pluku bol odoslaný na vrch Kamzík. Nato obdržal plukovník von Peters od poľného podmaršála grófa Thuna rozkaz, aby dva jemu podriadené strelecké prápory nachádzajúce sa medzi Račou a Svätým Jurom sledovali cestu smerom do Mariánky a na Pajštún, a v prípade, ak by sa nepriateľ pokúsil hory prekročiť, zaútočiť na neho z boku, k čomu mal byť súčinný hulánsky pluk generála Mensdorffa.
Tieto dva strelecké prápory nachádzajúce sa medzi Račou a Svätým Jurom sú ďalej identifikované ako 2. strelecký prápor umiestnený bližšie k Svätému Juru, 20. strelecký prápor umiestnený do priestoru Rače a do priestoru Rače je lokalizovaný aj 57. mecklenburský pluk. Práve 20. strelecký prápor a 57. mecklenburský pluk nakoniec vyrazili pod vedením generálmajora von Würtemberga z Rače smerom do Marianky s cieľom spojiť sa s brigádou plukovníka Schütta a brigádou plukovníka Mondela.
Obrázok 5: Západouhorský pohraničný hlásnik (Westungarischer Grenzbote) vo vydaní zo dňa 22.07.1891, ktorý pri príležitosti 25. výročia Bitky pri Lamači spomenul aj spomienkové podujatia každoročne organizované bratislavskými spolkami vojenských vyslúžilcov.
Zdroj: Westungarischer Grenzbote, 22.07.1891, strana 3.
Na opačnej strane stáli pruské sily tvorené v prvej línii pruským armádnym zborom, ktorému velil generál Eduard von Franczecsky (písané aj Fransecky) (DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, strana 668). Tento zbor bol tvorený 8. divíziou pochodujúcou v smere hlavného postupu Záhorská Bystrica a Lamač a 7. divíziou nachádzajúcou sa v Stupave. Možno povedať, že Stupava musela pruskej armáde pred pokusom o prekročenie Malých Karpát poskytovať veľmi výhodnú pozíciu – presun mohol pokračovať rôzne v smere cez Záhorskú Bystricu, Marianku alebo Borinku.
Obrázok 6: Približné rozmiestnenie rakúskych a pruských síl 22. júla 1866 s naznačenými smermi presunu a miestami stretov.
Zdroj: Westungarischer Grenzbote, 22.07. 1891, vyznačenie autor.
Bitka pri Lamači. Hra o čas a prechod Malých Karpát cez Kamzík.
Bitka pri Lamači začala ráno dňa 22. júla 1866 o 7:00. Ako už bolo spomenuté, hlavná rakúska obranná línia sa nachádzala v priestore Lamača, kde sa rakúska línia z ľavej strany opierala o svahy Devínskej Kobyly a z pravej strany o vrch Hrubý Pleš. Zo strany pruských síl taktiež hrozilo, že sa pokúsia rakúsku obranu prechodom cez Malé Karpaty obísť, nebolo však zrejmé, na ktorom mieste.
Do priebehu udalostí však významne vstúpili prebiehajúce mierové rokovania v Mikulove, ktorých prvým výsledkom bol pokoj zbraní dohodnutý predbežne na päť dní od 22. júla 1866 od 12:00 (po pokoji zbraní nasledovalo aj Mikulovské prímerie od 26. júla 1866). Práve pokoj zbraní, ktorý mal začať už 22. júla 1866 o 12:00, zrejme najviac ovplyvnil to, že pruská armáda si ako miesto prechodu cez Malé Karpaty vybrala nakoniec okolie vrchu Kamzík, ktoré bolo výrazne bližšie rakúskej obrane pri Lamači. Vzdialenejšie horské priechody (napríklad Mariánka – Rača) nebolo z časových dôvodov pre blížiace sa prímerie možné využiť. Rača, Svätý Jur a ďalšie obce na južných svahoch Malých Karpát tak boli od priamych bojových operácií ušetrené.
Samotný útok začali pruské oddiely o siedmej hodine ráno. Smeroval čelne priamo na Lamač, aby viazal rakúske sily, kým pruská brigáda pod velením generála Bosseho tiahla smerom k vrcholu Kamzíka, aby sa dostala do tyla rakúskych vojsk pri Lamači (DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, strana 669).
Obrázok 7: Historická rekonštrukcia bitky pri Lamači 08.10.2016.
Zdroj: TASR.
Vrch Kamzíka dosiahli pruskí vojaci približne o jedenástej hodine, kde nasledoval boj s rakúskymi vojakmi až do 12:00. Pri boji na Kamzíku utrpeli rakúski vojaci straty, ale v obrane vydržali. Pri Lamači medzitým pruská armáda obnovila útok na rakúske línie, tieto sa ale taktiež ubránili. Prímerie začalo platiť o 12:00 a bolo nasledované záchranou a transportom ranených do bratislavských vojenských nemocníc, ako sa zmieňujú Bratislavské noviny (Preßburger Zeitung) vo vydaní zo dňa 23.07.1866, teda len jeden deň po samotnej bitke pri Lamači. V rovnakom čísle ohlásila Stála mestská ústredná rada aj informáciu o prijatom päťdňovom pokoji zbraní.
Obrázok 8: Oznámenie o pokoji zbraní:
Na základe dosiahnutej dohody medzi cisárskymi a kráľovskými rakúskymi a kráľovskými pruskými silami vstupuje do platnosti päťdňový pokoj zbraní; čo je (týmto) vyhlásené pre upokojenie občanov, Bratislava, 22. júla 1866, Stála mestská ústredná rada.
Laut einer erhaltenen Verständigung ist zwischen den k. k. österreichischen und k. preußischen Truppen eine fünftägige Waffenruhe eingetreten; was zur Beruhigung der Bürgerschaft hiermit verlautbart wir, Preßburg, den 22. Juli 1866, Das städt. permanente Zentral Comité.
Zdroj: Preßburger Zeitung, 23.07.1866, strana 2.
Obrázok 9: Bitku pri Lamači do dnešného dňa pripomína pamätník v lese nad Lamačom neďaleko vrchu Klanec. O pamätník a jeho okolie sa desiatky rokov vzorne stará Miestna odbočka č. 18 Lamač Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR.
Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.
Obrázok 10: Pád stromu, ktorý bol následkom prudkého vetra októbri 2020, poškodil Pamätník bitky pri Lamači. Opravu okamžite zabezpečili lamačskí vyslúžilci.
Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.
Obrázok 11: Oprava pamätníku Bitky pri Lamači lamačskými vyslúžilcami.
Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.
Obrázok 12: Výsledok opráv - popri oprave pamätníka zabezpečili lamačskí vyslúžilci taktiež vyčistenie a osadenie pamätnej tabule.
Zdroj: MO ZVV č. 18 Lamač.
Kto bol vojak z račianskej povesti?
Skúsme sa vo svetle faktov týkajúcich sa Bitky pri Lamači vrátiť k povesti o vojakovi pri račianskej studničke tak, ako ju so svojimi žiakmi zaznamenal učiteľ evanjelickej nemeckej ľudovej školy Karl Heider v roku 1934. Povesť z roku 1866 má reálny základ, pretože počas prusko-rakúskej vojny sa rakúska armáda v Rači nachádzala. Ak by sme sa pridŕžali zistených informácií, mohol byť vojak z povesti príslušník jazdeckého hulánskeho pluku grófa Mensdorffa, 20. streleckého práporu alebo 57. mecklenburského pluku, ktorých úlohou bolo chrániť priechody cez Malé Karpaty a v okamihu, keď už bude jasné, kde k priechodu pruských síl dôjde, vydať sa týmto smerom a posilniť obranu na tomto mieste. Voľným pokračovaním takejto úvahy by sme došli najskôr k tomu, že mešec s peniazmi si v račianskej vyschnutej studničke vojak skryl práve v blízkom očakávaní bojového stretnutia s protivníkom v nadväznosti na rozkaz pohnúť sa z Rače v smere do okolia Kamzíka. Takýto výklad by asi najbližšie zodpovedal tomu, o čom rozpráva aj zachytená povesť.
Obrázok 13: Rakúska pechota (strelci).
Zdroj: uniformology.com
Záver
Obdobie a udalosti prusko-rakúskej vojny sú v račianskych dejinách dnes takmer neznáme. Vo všeobecnosti môžeme vojensko-historické udalosti týkajúce sa Rače z hľadiska toho, ako sú dnes zdokumentované, rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane sú to udalosti, ktoré sú pomerne známe a dobre zdokumentované. Do tejto prvej skupiny patria napríklad udalosti z obdobia meruôsmych rokov (1848-1849), nepriamo cez obete a následky aj obdobie prvej svetovej vojny (1914-1918) a zdokumentované je aj obdobie druhej svetovej vojny (1939-1945).
Do druhej skupiny patria udalosti takmer neznáme – obdobie protitureckých vojen (1526-1699), obdobie protihabsburských povstaní (1604-1711), obdobie napoleonských vojen (1803-1815), alebo obdobie prusko-rakúskej vojny (1866). Tieto udalosti formovali naše miestne i širšie bratislavské dejiny rovnako, a preto bude snahou Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR venovať týmto udalostiam v ďalšom období taktiež náležitú pozornosť.
Zväz vyslúžilých vojakov generála
Milana Rastislava Štefánika SR
ZDROJE:
Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 4 [2 strany obsahujúce povesť Z roku 1866 (Aus dem Jahre 1866) – súčasť Povestí z Rače pri Bratislave (Sagen aus Ratzersdorf bei Pressburg)]
Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 (fotografia račianskeho učiteľa Karla Heidera so žiakmi, rok 1934)
Archív mesta Bratislavy, f. Rača, sign. Rača 3 [úvodná ilustrovaná strana knihy Piesne a verše z Rače (Lieder und Reime aus Ratzersdorf)]
DANGL V.: Bitky a bojiská v našich dejinách, rok vydania 2017, vydavateľstvo Perfekt, a. s. ISBN 978-80-8046-864-4
Západouhorský pohraničný hlásnik (Westungarischer Grenzbote) zo dňa 22.07.1891, strana 3
Bratislavské noviny (Preßburger Zeitung), zo dňa 23.07.1866, strana 2
Miestna odbočka č. 18 Lamač Zväzu vyslúžilých vojakov generála M. R. Štefánika SR
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára