15. 4. 2021

Príbeh dvoch prilieb.

V začiatkoch prvej svetovej vojny, v rokoch 1914 – 1915, východný front posunul až na územie dnešného východného Slovenska a sever stredného Slovenska (v tom čase Uhorska). Vojenské velenie rakúsko-uhorskej armády si uvedomilo, že v prípade hlbšieho prieniku ruskej armády do vnútra územia Rakúsko-Uhorska by mohla byť ohrozená aj Viedeň ako hlavné mesto monarchie. Bratislava (v tom čase Preßburg) a jej okolie mala pre svoju polohu na úpätí Malých Karpát v dotyku s Dunajom a v blízkosti Viedne významnú strategickú polohu vo vtedajších armádnych plánoch.
A tak vojenské velenie rakúsko-uhorskej armády rozhodlo o výstavbe systému zákopov, obranných stavieb a predovšetkým bunkrov v okolí Bratislavy – tzv. kavern. Sieť týchto obranných stavieb sa ťahala od Devínskej kobyly, cez Dúbravku, nad Lamačom, cez Kamzík, Nové Mesto až ponad Raču. V zákopoch a bunkroch boli nasadení vojaci, ktorí tu žili, a boli z času na čas zásobovaní potravinami a striedali sa.
Obyvatelia vtedajšieho Račistorfu sa už s nimi poznali. Chodili totiž do miestnych lesov na hríby, zber lesných plodov a pre drevo. A sem tam priniesli aj to naše račianske vínečko.
Boje sa vzdialili
Už začiatkom roka 1915 a najmä v máji 1915 po rakúsko-nemeckej ofenzíve pri meste Gorlice bola Ruská cárska armáda zatlačená späť na svoje územie a aj ďalšie vojnové udalosti prebiehali tak, že do okolia Bratislavy boje nikdy nedorazili. Lietadlá tej doby taktiež nemali taký dolet, aby mohli Bratislavu ohroziť. Podľa toho sa menila aj povaha úloh vojakov v našich lesoch, ktorých tu ich velenie nechávalo viac-menej na strážnu službu.
Na jeseň 1918 sa priblížil koniec vojny. V rakúsko-uhorskej monarchii sa už všetko postupne rútilo. Dňa 28.10.1918 bola v Prahe vyhlásená Československá republika. O dva dni neskôr, 30.10.1918, sa k republike prihlásilo Martinskou deklaráciou aj Slovensko. Dňa 11.11.1918 presne o 11:00, prvá svetová vojna skončila.
Zabudnutí vojaci nad Račou
Informovanie v tom čase prebiehalo takmer výlučne prostredníctvom tlače, keďže v tej dobe ešte neboli rádiá ani vysielačky bežnou záležitosťou. Prešlo niekoľko týždňov a obyvatelia Račištorfu opäť začali chodiť do lesov. Na ich veľké prekvapenie v zákopoch nad časťou Kopanice v plnej zbroji strážia už neexistujúcu monarchiu dvaja maďarskí vojaci. Ľudia im vravia: „Čo tu robíte, choďte domov, vojna už dávno skončila. Rakúsko-Uhorsko už neexistuje. Je Československá republika.“ Vojakom možno aj bolo nápadné, že ich nik už dlhšie nezásobuje, ale opustiť pozície bez rozkazu? To je dezercia. Nie, nie, zostali tam.
Už sa o tom vravelo aj v dedine, že nad Kopanicami stále strážia dvaja maďarskí, rakúsko-uhorskí vojaci. Bolo bežné, že obyvatelia Račistorfu pracovali v blízkej továrni Nobel Dynamit, alebo aj priamo v meste. A tak niekomu napadlo kúpiť v meste noviny vydávané v maďarčine. Tie noviny zobrali tým maďarským vojakom. Tí boli tým, čo sa dočítali, šokovaní: že Rakúsko-Uhorsko už neexistuje, že skončila tá prekliata vojna, ale že vznikajú samostatné štáty Československo, Rakúska republika a Maďarské kráľovstvo.
Nuž, pod takouto ťarchou dôkazov sa rozhodli, že pôjdu domov. Aj sa vybrali. Ale len po prvý kamenný domček na račianskych Kopaniciach. Tu ich zastavili ľudia so slovami: „Takto nemôžete predsa nikde. Všade už je Československé vojsko. Zle skončíte. Potrebujete civilný odev.“. Počkali teda v tom kamennom domčeku. Tak im ľudia priniesli obleky. Uniformy aj s prilbami zostali v tom domčeku. A oni sa vybrali domov, do Maďarska. Snáď šťastne aj dorazili k svojim blízkym.
Dve prilby
Majitelia toho kamenného domčeka vyniesli uniformy a dve prilby na povalu. A tam zostali až do 90-tych rokov minulého storočia. Vtedy pri veľkom upratovaní tieto uniformy posledná pamätníčka vyhodila do kontajnera. Avšak, tie dve prilby sa jej tam už nevošli. Našťastie. Nechala ich na dvore, že prídu na rad o týždeň. Niekto od susedov tie prilby zbadal a opýtal sa, že čo to má? Sused vedel, že by to bol výnimočný prírastok do miestneho Múzea ZVV (Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika SR). A tak sa aj stalo. Keď sme prišli, čakali tam dve rakúsko-uhorské prilby M17 a okrem nich aj tento príbeh „Dvoch prilieb“. Do nebíčka, veľká vďaka, pani Krištofová.

Ľubo Krampl

Predseda Zväzu a MO č. 11 Rača
Zväz vyslúžilých vojakov generála
Milana Rastislava Štefánika SR



Zdroj informácií:
Informácie a podklady Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára