Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR je združenie, ktorého korene siahajú až k I. bratislavskému spolku vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Jozefa založenému v roku 1876 vtedajšími vyslúžilcami rakúsko-uhorskej armády. Toto najstaršie obdobie dejín spolkov vojenských vyslúžilcov reprezentuje vo Zväze vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR najstaršia zachovaná historická zástava I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Jozefa pochádzajúca z roku 1878.
Táto zástava bola posvätená v roku 1878, dva roky po založení spolku a od tejto doby sa píše jej viac ako 146-ročná história, počas ktorej reprezentovala tie najvzácnejšie hodnoty kamarátstva a vlastenectva. Tak, ako generácie vojenských vyslúžilcov ochraňovali a ako si odovzdávali tieto hodnoty, tak počas 146 rokov ochraňovali a odovzdávali si aj túto zástavu. Rovnaká úloha ako našim predchodcom pripadla aj nám, a preto sme sa ešte v roku 2021 rozhodli pristúpiť k záchrane tejto zástavy prostredníctvom jej reštaurovania, čo sa po troch rokoch veľkej snahy v roku 2024 nakoniec podarilo. Tu je príbeh histórie a záchrany jedného z najvzácnejších artefaktov vojenských vyslúžilcov.
Obrázok 1: Predná strana zástavy pred reštaurovaním. Zdroj: Vojensko-historické múzeum Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Zakladanie spolku
Pri opise histórie tejto zástavy nie je možné obísť históriu zakladania I. bratislavského spolku vyslúžilých vojakov arcivojvodu Jozefa. Spolok bol založený ako vlastenecký a podporný spolok vyslúžilých vojakov vtedajšej rakúsko-uhorskej armády v roku 1876, teda v roku desiateho výročia skončenia prusko-rakúskej vojny z roku 1866, ktorá sa skončila známou bitkou pri Lamači v roku 1866 a ktorá bola významnou udalosťou pre vtedajšiu Bratislavu (viac o Bitke pri Lamači, širšom okolí Bratislavy a Rače v čase bitky tu). Zakladanie I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Jozefa začalo na jeseň v roku 1875 [1] jedným z jeho zakladateľov a neskôr prvým predsedom sa stal Karl Werner.
Obrázok 2: Text spomienkového venovania – venované zakladateľovi I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov pánovi Karlovi Wernerovi, kamarátsky venované jeho spoluzakladateľmi Bratislava, 20. augusta 1876. Zdroj: Noviny vojenských veteránov (Militär-Veteranen Zeitung) zo dňa 10.12.1876, strana 554
Stanovy spolku boli predložené Magistrátu mesta Bratislavy k odoslaniu uhorskej vláde dňa 31.01.1876 s výhľadom začatia činnosti spolku v prvej polovici roku 1876 [2]. Prvé valné zhromaždenie I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov sa konalo dňa 28.05.1876, po tom, ako spolok dosiahol počet 162 členov [3]. V decembri 1876 nahradil Karla Wernera vo funkcii predsedu spolku druhý predseda Franz Schnitzel (vo vtedajšej Bratislave známy v civilnom povolaní ako jeden z bratislavských fotografov) [4]. Vo funkcii predsedu bol Franz Schnitzel do roku 1883.
Zbierka na zástavu a zhotovenie zástavy
O zámere obstarať spolkovú veteránsku zástavu I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov bolo rozhodnuté začiatkom roku 1877. Na štvrťročnom Valnom zhromaždení dňa 18.02.1877 [5] konanom už pod vedením druhého spolkového predsedu Franza Schnitzla bolo rozhodnuté získať finančné prostriedky na spolkovú zástavu prostredníctvom zbierkových listov. O zbierke na zástavu informovali aj Noviny vojenských veteránov v čísle zo dňa 26.03.1877, ktoré priniesli správu o stave zbierky k 20.03.1877: ako sme svojho času informovali, na poslednom štvrťročnom Valnom zhromaždení (pozn.: Valnom zhromaždení spolku, konanom dňa 18. februára 1877) bolo rozhodnuté získať finančné prostriedky na spolkovú zástavu prostredníctvom zbierkových listov. Z 22 vydaných listov bolo zhromaždených šesť listov s príjmom 216 zlatých v hotovosti. V závere správy noviny doplnili, že pri všadeprítomnej vládnucej núdzi bezpochyby potešujúci výsledok a dôkaz priazne, ktorý Bratislava svojmu spolku veteránov preukázala [6].
Obrázok 3: Informácia o zbierke na zástavu I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov k 20.03.1877. Zdroj: Noviny vojenských veteránov (Militär-Veteranen Zeitung) zo dňa 26.03.1877, strana 165
Na štvrťročnom valnom zhromaždení spolku konanom dňa 20.08.1877 predniesol pokladník spolku p. Seemann správu o hospodárení, podľa ktorej celkové príjmy dosiahli čiastku 1264 zlatých a 81 grajciarov, kde na obstaranie zástavy bolo venovaných spolu 598 zlatých a 55 grajciarov [7]. Nasledovalo zhotovenie zástavy, ktoré bolo zavŕšené požehnaním zástavy počas Turíc, v nedeľu dňa 09.06.1878.
Požehnanie zástavy
Požehnanie zástavy I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov sa konalo po zhotovení zástavy počas Svätodušných sviatkov (resp. Turíc, Letníc) v nedeľu dňa 09.06.1878. O slávnosti požehnania zástavy priniesli rozsiahlu správu Bratislavské noviny zo dňa 11.06.1878, ktorej preklad je dostupný tu.
Slávnosti požehnania zástavy sa podľa Bratislavských novín okrem I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Jozefa, ktorého zástava sa požehnávala, zúčastnil tiež II. bratislavský spolok vojenských vyslúžilcov, známy ako Zbor starých bojovníkov korunného princa Rudolfa (Kronprinz Rudolf Alter Krieger Korps – založený v roku 1877). Okrem bratislavských vyslúžileckých spolkov sa slávnosti zúčastnili tiež zástupcovia mnohých ďalších veteránskych spolkov, medzi ktorými boli najpočetnejšie zastúpené spolky vojenských vyslúžilcov z Viedne (Viedenský spolok vojenských vyslúžilcov Korunného princa Rudolfa, Schwarzenberga a ďalšie), ale tiež spolky zo Štajerska, Moravy alebo z Čiech. Okrem vyslúžileckých spolkov sa slávnosti zúčastnili tiež ďalšie bratislavské spolky, napríklad hasičský a ďalšie.
Za hlavného organizátora slávnosti bol členmi vybraný člen výboru spolku Július Voit, ktorého úsilie počas organizovania slávnosti bolo Bratislavskými novinami osobitne vyzdvihnuté.
Obrázok 4: Július Voit, člen výboru I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov, ktorý pôsobil taktiež ako inštruktor Dobrovoľného hasičského spolku, a ďalších spolkov. Zdroj fotografie: MALÁRIK Július, Bratislavské hasičstvo 1867 – 1937, rok vydania 1937, strana 49
Príchod účastníkov slávnosti začal už v predvečer slávnosti v sobotu 08.06.1878 so stretnutím v slávnostne vyzdobenej miestnosti Hotela König von Ungarn (U uhorského kráľa) – dnes budova na Námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave oproti Redute.
Obrázok 5: Hotel König von Ungarn (U Uhorského kráľa). Zdroj fotografie: Bratislavské noviny, 15.03.2021. Zdroj fotografie: tu
Samotná slávnosť požehnania zástavy prišla nasledujúci deň, v nedeľu 09.06.1878. Požehnaniu zástavy predchádzal veľký sprievod mestom z Námestia Milosrdných bratov (dnešného Námestia SNP), kde sa podľa Preßburger Zeitung v sprievode nachádzalo šesť cezpoľných zástav a päť kapiel. Samotný sprievod bol sprevádzaný tisíckami ľudí. Z námestia sprievod pokračoval cez bratislavské ulice a následne cez Dunaj po pontónovom moste Karolíny Augusty Bavorskej (tento most existoval v rokoch 1825 – 1890, v roku 1890 bol nahradený súčasným Starým mostom, pôvodne pod názvom Most Františka Jozefa I.), do Petržalky na petržalské dostihové lúky, kde sa konala poľná omša, počas ktorej bola zástava požehnaná.
Obrázok 6: Námestie SNP v 19. storočí (miesto začiatku sprievodu). Zdroj fotografie: tu
Obrázok 7: Most Karolíny Augusty Bavorskej (tento most existoval v rokoch 1825 – 1890. Zdroj fotografie: tu
Obrázok 8: Dostihová dráha – miesto, kde sa konala poľná svätá omša, počas ktorej bola zástava požehnaná. Zdroj fotografie: tu
Krstnou matkou zástavy sa stala Mária Adelaida Amália Klotilda Sasko-Coburská. Krstná matka zástavy bola pri požehnaní zástavy zastúpená zástupkyňou kňažnou Gabrielou Waldstein Wartenberg Rohanovou, manželkou bratislavského kniežaťa Arthura Rohana, ktorý bol čestným členom spolku od 28.05.1876. Posvätenie zástavy vykonal bratislavský rímsko-katolícky kňaz (a od roku 1880 aj titulárny biskup) Karol Heiller.
Obrázok 9: Mária Adelaida Amália Klotilda Sasko-Coburská (známa aj ako Klotilda Habsburská), krstná matka zástavy I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov. Zdroj fotografie: tu
Obrázok 10: Gabriela Waldstein Wartenberg Rohanová, zástupkyňa krstnej matky zástavy. Zdroj fotografie: tu
Obrázok 11: Karl Heiller, svätiteľ zástavy. Zdroj fotografie: tu
Samotné požehnanie zástavy nasledovalo po ukončení poľnej omše. Svätiteľ zástavy, kňaz Karl Heiller, v úvode posvätenia zástavy vysvetlil význam cirkevných úkonov, ktoré vykoná, so zreteľom na význam zástavy. Povedal: Zástava by bola len látka bez života, kus hodvábu, presne ako človek umiesený zo zeme, mäsa a krvi, ako iná žijúca a dýchajúca bytosť v prírode. Čím ale človek ostatných tvorov prevyšuje, je duch, nesmrteľná duša. Čo robí človeka veľkým, to je jedine žijúca myšlienka, ktorú má. Tá vdychuje neživým veciam život. A presne tak je to aj so zástavou. Nie je nič viac než drevo a hodváb, ale žije a hovorí o národných cnostiach, o jeho pochybeniach a osudoch; je celou armádou, národom a rozpráva, že tí, ktorí túto zástavu nasledujú, sú pripravení radšej tisíckrát zomrieť, než aby ju opustili v prachu bojového poľa. Zástava je symbolom poslušnosti, nezameniteľnej vernosti, najnedotknuteľnejšej cti. Toto nech Vám pripomína nová vysvätená zástava. Je teda najskôr pripomienkou, že vyslúžilci prisahali svojmu cisárovi a kráľovi poslušnosť a vernosť a v tomto zmysle majú túto zástavu držať vysoko v úcte. Ďalej má význam bojovej zástavy, ale v zmenenom použití. Je pre vyslúžilcov v občianskom živote symbolom poslušnosti k zákonom štátu, vernosti k panovníkovi a vlasti; symbolom poctivosti v občianskej premene, symbolom všetkých občianskych cností, pracovitosti, usilovnosti, skromnosti, statočnosti, počestnosti vo verejnom ako aj osobnom živote, a nakoniec, alebo vlastne na začiatku, skutočnej nábožnosti, ako dokazuje aj obraz, ktorý zástava nesie, obraz prvého kráľa našej drahej vlasti. Zástava má teda hlboký, ďalekosiahly význam, ktorý získava až naplnením tejto slávnosti, ktorým je skutočné požehnanie, a preto je pre rečníka skutočným potešením a požehnaním hovoriť o tomto symbole. V modlitbe úpenlivo prosí o požehnanie cirkvi, ktorá dnes oslavuje svoje narodeniny – na Svätodušné sviatky, zostúpenie Ducha Svätého, na túto zástavu a prostredníctvom nej aj na spolok a jeho vlastenecké úsilie.
Po požehnaní zástavy pribil svätiteľ zástavy Karl Heiller na zástavu prvý upevňujúci klinec. V pribíjaní klincov pokračovali kňažná Rohanová v mene krstnej matky zástavy, predseda spolku Franz Schnitzel, ktorý pribil prvý klinec v mene protektora spolku a následne pribil druhý klinec za spolok, ďalšie klince pribili primátor mesta, prítomní generáli a štábni dôstojníci, mestský kapitán, predsedovia a zástupcovia ďalších spolkov a na záver zástupca predsedu I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov a všetci zakladatelia spolku a funkcionári. Po požehnaní odovzdal svätiteľ zástavy Karol Heiler zástavu predsedovi Schnitzelovi, ktorý sa prítomným taktiež prihovoril.
Obrázok 12: Ilustračný obrázok pritĺkania klincov na zástavu z posviacky zástavy vojenských vyslúžilcov v Malackách dňa 10. júna 1934. Zdroj: archív ZVV
Na záver sa prítomným prihovoril aj poľný podmaršál barón Herman von Ramberg, čestný člen spolku od 28.05.1876. Následne sa účastníci presunuli naspäť do Bratislavy, kde pokračovali v oslavách [8].
Používanie zástavy v rokoch 1878 – 1918
Zástava bola spolkom používaná ako dôležitá súčasť ceremoniálnych a protokolárnych úkonov pri zhromaždeniach konaných pri rôznych významných príležitostiach, najčastejšie
• pri oslavách štátnych sviatkov a verejných ceremóniách (napr. narodeniny cisára a kráľa Františka Jozefa I., alebo deň Sv. Štefana) [9],
• pri oslavách cirkevných sviatkov (napr. v Blumentálskom kostole [10], v Mestskom nemocničnom kostole [11], pri procesiách a pod.),
• pri spomienkach na vojenské udalosti (napr. každoročná spomienka na Bitku pri Lamači z 22.07.1866) [12],
• pri sviatkoch ďalších veteránskych spolkov (napr. posvätenie zástavy spolku vojenských vyslúžilcov v Hainburgu [13], posvätenie zástavy spolku vojenských vyslúžilcov v Malackách [14], oslavy 40. výročia založenia Viedenského bratského spolku vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Albrechta vo Viedni [15] a na ďalších miestach),
• tradične tiež napríklad pri pohreboch členov a pri prijímaní nových členov.
Ukončenie používania zástavy spolkom možno predpokladať najneskôr do konca roku 1918, kde ukončenie jej používania súviselo so zánikom Rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky. Zástava tak podľa predpokladov bola v aktívnom používaní viac ako 40 rokov.
Fotografie a vyobrazenia zástavy
Asi jednou z najzaujímavejších tém súvisiacich s týmto vzácnym, viac ako 146-ročným artefaktom, je otázka existencie fotografií z čias jej používania. Je to plne pochopiteľné a istým spôsobom to nesie aj určitý nádych mýtického tajomstva, najmä pri uvedomení si toho, že tú istú zástavu, ktorú máme my dnes možnosť vidieť a držať, držali aj v čase pred 146 rokmi naši predchodcovia a táto zástava je tak dodnes hmotným svedectvom udalostí, pri ktorých bola prítomná.
Ako bolo spomínané, v poradí druhým predsedom I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov bol Franz Schnitzel, ktorý bol v občianskom zamestnaní známym bratislavským fotografom. Práve od neho pochádza informácia o existencii vôbec najstaršej fotografie tejto zástavy, ktorá mala byť vyhotovená počas požehnania zástavy z 09.06.1878. Informáciu o existencii tejto fotografie uverejnili Noviny vojenských veteránov dňa 12.07.1878 v nasledujúcom znení (nižšie na obrázku): K požehnaniu zástavy bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov „arcivojvodu Jozefa“. Vo fotografickom ateliéri Franza Schnitzla (Bratislava, Promenade 33) bola z požehnania zástavy I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov „arcivojvodu Jozefa“ konaného 9. júna tohto roku, vyhotovená veľmi vydarená fotografia. Dávame týmto všetkým spolkom a delegáciám, ktoré sa oslavy zúčastnili na vedomie, že táto je milou spomienkou na peknú oslavu [16].
Napriek existencii informácie o tejto fotografii sa túto fotografiu dodnes, žiaľ, dohľadať nepodarilo.
Obrázok 13: Oznam o dostupnosti fotografie z požehnania zástavy z 09.06.1878 v ateliéri predsedu spolku Franza Schnitzela. Zdroj: Noviny vojenských veteránov (Militär-Veteranen Zeitung) zo dňa 12.07.1878, strana 313
Najstaršie v súčasnosti dostupné zachytenie podoby zástavy pochádza z roku 1900, resp. 1901, z pohľadnice vydanej spolkom pri príležitosti 25. výročia založenia spolku, avšak bez vyobrazených detailov [17]. Pohľadnica má podobu litografie, zástavu v tejto podobe zachytáva však viac v podobe výtvarno-umeleckej, než v podobe zobrazujúcej reálnu podobu (na pohľadnici má zástava napríklad lemovanie pozostávajúce z farebných trojuholníkov, čo bolo bežnou podobou pri podobných artefaktoch v danom období, avšak táto zástava takéto lemovanie nemá). Napriek tomu, že ide skôr o výtvarno-umelecké zobrazenie, je táto pohľadnica v súčasnosti najstarším dostupným zobrazením tejto historickej zástavy.
Obrázok 14: Pohľadnica vydaná I. bratislavským spolkom vojenských vyslúžilcov pri príležitosti 25. výročia založenia spolku (rok 1900/1901). Zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy
Ďalšie dostupné, v tomto prípade už reálne zachytenie podoby zástavy, pochádza z roku 1909 z fotografie, na ktorej sú členovia spolku zachytení pri príležitosti púte do Mariazellu (rakúske pútnické miesto), s čiastočne viditeľným detailom – na fotografii je vidieť ľavého anjela zo znaku Uhorska, zachytená je tiež zástavová stuha I. Sarajevského spolku vojenských vyslúžilcov G. d. C. Johann Freiherr von Appel z 03.06.1900 [18]. Táto zástavová stuha je rovnako ako zástava dodnes dostupná vo vojensko-historickom múzeu Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR.
Obrázok 15: Fotografia členov pri príležitosti púte do Mariazellu z roku 1909, dostupná u MO ZVV č. 18 Lamač
Obrázok 16: Detail zástavy so zobrazením ľavého z anjelov, v popredí zástavová stuha I. Sarajevského spolku vojenských vyslúžilcov G. d. C. Johann Freiherr von Appel z 03.06.1900, fotografia dostupná u MO ZVV č. 18 Lamač
Obrázok 17: Zástavová stuha I. Sarajevského spolku vojenských vyslúžilcov G. d. C. Johann Freiherr von Appel z 03.06.1900 vo vojensko-historickom múzeu Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR. Zdroj: vojensko-historické múzeum Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Tretie dostupné zachytenie podoby zástavy pochádza z roku 1913 z fotografie, na ktorej sú členovia spolku zachytení taktiež pri príležitosti púte do Mariazellu, na fotografii je v najzreteľnejšej podobe zo všetkých predchádzajúcich vyobrazení vidieť detail – v tomto prípade vyobrazenie Sv. Štefana [19].
Obrázok 18: Fotografia členov pri príležitosti púte do Mariazellu z roku 1913, dostupná v knihe Augustín Vašík: Dejiny spolkov vyslúžilých vojakov 1820 – 1918, rok vydania 1967, strana 95
Podoba zástavy a predchádzajúce opravy
Zástava je vyhotovená z hodvábu, na prednej strane zástavy je výšivkou zobrazený Svätý Štefan, prvý uhorský kráľ, čo súvisí s postavením Bratislavy v rámci Habsburskej monarchie ako bývalého uhorského hlavného a korunovačného mesta, prednú stranu dopĺňa zlatou niťou vyšitý názov spolku v nemeckom jazyku I. bratislavský spolok vojenských vyslúžilcov arcivojvodu Jozefa (Erzherzog Josef I. Pressburger Militär-Veteranen-Verein). Na zadnej strane je vo farebnej výšivke vyobrazený znak Uhorska, čo rovnako súvisí s postavením Bratislavy ako bývalého uhorského hlavného a korunovačného mesta. Okraje zástavy lemujú zlaté strapce.
Zo stavu zástavy pred reštaurovaním boli evidentné tzv. sekundárne zásahy, resp. predchádzajúce opravy, kedy najvýznamnejšia časť opráv bola zrealizovaná štopkaním. Konkrétne záznamy a informácie o čase predchádzajúcich oprav textílie sa nepodarilo dohľadať. Jediný v tomto čase dohľadaný záznam o oprave zástavy pochádza z 29.07.1908 a podľa predpokladu sa netýka opravy textílie [20], pravdepodobnejšie je, že táto oprava sa týkala opravy žrde, resp. nosného systému.
Obrázok 19, 20 a 21: Detail výšiviek zástavy I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov po reštaurovaní textílie. Zdroj: Vojensko-historické múzeum Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Nosný systém zástavy pozostáva z dvojdielnej drevenej žrde s červenou, bielou a zelenou trikolórou. Na vrchole horného dielu žrde sa nachádza špic v tvare listu s reliéfnym uhorským znakom, dolný diel žrde ukončuje mosadzná objímka, do ktorej sa skrutkovaním upevňuje spodný diel žrde. Na vrchu spodného dielu je skrutka umožňujúca upevnenie spodnej časti žrde do horného dielu, spodná časť žrde je ukončená mosadznou pätkou. Zástava je k žrdi upevnená kovovými klincami, ktoré boli po jednom pribité v deň požehnania zástavy 09.06.1878.
Obrázok 22 a 23: Detail žrde, upevňujúcich klincov, objímky a pätky žrde. Zdroj: Vojensko-historické múzeum Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Reštaurovanie zástavy v roku 2024
Reštaurovaniu tejto historickej zástavy predchádzala niekoľkoročná príprava, kde prvé kroky pre záchranu tohto možno najvýznamnejšieho artefaktu našich predchodcov začal Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR realizovať už v roku 2021. Stav zástavy pred jej reštaurovaním zodpovedal jej veku (v roku 2024 už 146 rokov), kedy sa už značne prejavila degradácia materiálu vyžadujúca odbornú reštaurátorskú starostlivosť. Stav výšiviek bol napriek veku pomerne zachovaný, podkladový materiál však bol degradáciou s rozvláknením materiálu rozsiahlo poškodený, prítomné bolo aj zafarbenie červenou farbou (podľa našich predpokladov pochádzalo toto zafarbenie pravdepodobne z niektorej zo zástavových stúh, kde k zafarbeniu mohlo prísť napríklad pod vplyvom dažďa a nestálosti farieb pod vplyvom vody).
Obrázok 24: Predná strana zástavy pred reštaurovaním s detailom pôvodného rozvlákneného podkladu a sekundárnymi opravami. Zdroj: Vojensko-historické múzeum Zväzu vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Ako už bolo spomínané, v minulosti bola textília zástavy dostupnými prostriedkami ošetrovaná a opravovaná, konkrétny údaj o čase opravy textílie sa však vyhľadať nepodarilo. Rozvláknený podklad bol v rámci týchto pôvodných opráv (tzv. sekundárnych zásahov) opravovaný štopkaním, čo zrejme v čase týchto opráv mohlo pomôcť predísť úplnému zániku zástavy, avšak z dlhodobého hľadiska znamenali tieto predchádzajúce opravy pre zástavu problém, najmä z hľadiska váhy, ktoré predstavovali pre obe strany zástavy (pri vykonávaní týchto sekundárnych zásahov neboli obe strany zástavy oddelené, čo je v súčasnosti štandardom pri vykonávaní reštaurátorských prác). Ponechanie zástavy v stave pred reštaurovaním by teda znamenalo postupné pokračovanie a rozširovanie poškodenia a znehodnotenia, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohlo viesť v najhoršom možnom prípade až k postupnému zániku zástavy. Cieľom reštaurovania teda bolo vykonaním odborných reštaurátorských prác predísť pokračovaniu ďalšieho znehodnotenia tohto jedinečného historického artefaktu a zabezpečiť jeho zachovanie pre budúce generácie.
O vykonanie reštaurovania požiadal Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR reštaurátorku Mgr. art. Barboru Figuli, ktorá pripravila za účelom vykonania reštaurovania zástavy reštaurátorský posudok so zhodnotením stavu jej zachovania a krokov nevyhnutných pre záchranu zástavy.
Obrázok 25: Nákres z reštaurátorského zámeru spolu s vyznačením miest s chýbajúcou tkaninou, poškodenou tkaninou, sekundárnymi zásahmi a s miestami, kde sa zachovala pôvodná tkanina zástavy. Zdroj: Mgr. art. Barbora Figuli (reštaurátorka)
Obrázok 26: Pôvodná, viac ako 146-ročná tkanina na zadnej strane zástavy po odstránení sekundárnych zásahov v stave pred čistením zástavy. Zdroj: Mgr. art. Barbora Figuli (reštaurátorka)
Samotné reštaurátorské práce prebiehali od 14.08.2024 do 30.11.2024. Z hľadiska reštaurátorských prác prebehlo na zástave najskôr suché čistenie, demontáž strapcov, oddelenie jednotlivých vrstiev zástavy a odstránenie zvyškov pôvodných opráv – sekundárnych zásahov). Po odstránení týchto zásahov sa jednotlivé vrstvy zástavy oddelili a samostatne vyrovnávali na nepriľnavom podklade. Nasledovalo zafixovanie na pomocnú tkaniu, ktorá zabezpečuje stabilitu pôvodnej tkaniny a všetkých jej zachovaných fragmentov, a opätovné spojenie jednotlivých vrstiev zástavy.
Obrázok 27: Reštaurovanie zástavy. Zdroj: Mgr. art. Barbora Figuli (reštaurátorka)
Výsledok reštaurovania všetkých ohromil – zástavu sa podarilo nielen zachrániť, ale reštaurovanie jej doslova vdýchlo nový život a umožnilo nám pozrieť sa na ňu tak, ako ju videli naši predchodcovia v roku 1878 – veteráni I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov.
Obrázok 28: Predná strana zástavy po reštaurovaní. Zdroj: Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Obrázok 29: Zadná strana zástavy po reštaurovaní. Zdroj: Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR
Ten najdôležitejší pohľad na túto vzácnu relikviu vojenských vyslúžilcov nám však prináša samotný príbeh tejto zástavy. Už samotný fakt, že našim predchodcom sa podarilo túto vzácnu relikviu chrániť viac ako 146 rokov je ohromujúcim naplnením slov svätiteľa zástavy Karla Heillera, ktorý s požehnaním odovzdal túto zástavu predsedovi I. bratislavského spolku vojenských vyslúžilcov Franzovi Schnitzelovi v roku 1878 so slovami, že zástava, bez hodnôt a ducha, ktoré reprezentuje, nie je nič viac než drevo a hodváb.
Táto zástava nie je pre Zväz vyslúžilých vojakov generála Milana Rastislava Štefánika SR len hodnotným umeleckým artefaktom, ale skutočnou živou relikviou naplňujúcou hodnoty ducha vlastenectva a toho najvernejšieho kamarátstva vyslúžilých vojakov, ktoré prechádza naprieč generáciami a ktoré rovnako tak, ako nám ho odovzdali naši predchodcovia, chceme aj my s nezameniteľnou vernosťou hodnotám kamarátstva a vlastenectva odovzdať našim pokračovateľom.
Mgr. Herman Krampl
tajomník Zväzu vyslúžilých vojakov
generála Milana Rastislava Štefánika SR
Noviny vojenských veteránov (Militär-Veteranen Zeitung) zo dňa 02.03.1877, strana 118
Augustín Vašík: Dejiny spolkov vyslúžilých vojakov 1820 – 1918, rok vydania 1967, strana 95
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára